OSAdníci - nielen o trampingu - Veľký vander

Kiďák, Zuzka, Dominik, Nataša, Georgio, Jackye, šlon, Tina, Jožibab, Kepo, Kajka, Saška, Feferónik
a trasa
Košice - Plešivec - Muráň - Muráňske planiny - Muráň - Tisovec - Brezno - Chvatimech - čierny Balog - Vydrovo - čierny Balog - Chvatimech - Brezno - Poprad - Liptovský Mikuláš - Margecany - Roľová - Košice

V pondelok sme sa dovalili na stanicu, v pohodičke, až na 10-tu hodinu. Vlastne trochu skôr, aby sme si ešte stihli dať

po jednom pivku, podokupovať jedlo (Našta naopak, nejaké rozdať bezdomovcom) a pod.

Vtrepali sme sa do rýchlika - smer Plešivec. V Rožňave nastúpila aj Jackye s potomkami.V Plešivci sme prestupovali a keďže vlak poriadne meškal, len tak, tak sme stihli motorku do Muráňa. Vyvalili sme sa z vlaku a poňho hľadať tieť a nejaké chladené tekutiny. Natrafili sme na celkom útulnú krčmičku, dali pivko, malinovky, niečo zjedli a potom sme si dokonca všimli, že v tej krčme len my nie sme Rómskej národnosti. No, čo už, tak sme sa ešte skámošili s jedným z domorodcov, čo nám nosil beer. Vybrali sme sa do hôr, pomaličky okolo Muráňskeho hradu na Planinu, kde sme v diaľke videli huculov. Keďže sa už začínalo šeriť, trochu ďalej, neďaleko cesty, sme si našli flek na prenocovanie. Večera, ohník a pohodička pri obetovaní ohnivej vody zakúpenej od bojového kmeľa Bororo.

Ráno sme sa vybrali túať po Muráňskych planinách. Jeden by ani nepovedal, aké sú to kopčiská. Väčšinou sme sa

trepali do kopca a v tých horúčavách nám to dalo pekne zabrať. Všade v lese sme stretávali

lesných robotníkov, drevorubaťov, traktory, kone... Okolo obeda sme dorazili k turistickej útulni. Navarili sme si, odpočinuli, doplnili tekutiny v organizme i vo fľašiach a keďže sme mali do zotmenia ešte dosť času, rozhodli sme sa vybrať ďalej po červenej značke (potom mala naväzovať na zelenú), že niekde po ceste prespíme a druhého dňa budeme v Tisovci. No, ale to isto viete, že vander plánoval Kiďák, takže jasné, že to bolo celkom ináč (teraz som to len tak, v podstate to asi nebola jeho chyba). Hřadali sme červenú značku a akosi sme ju nevedeli nájsť...a hľadali sme ju ďalej...a ďalej...Až sme boli tak ďaleko (a ešte z kopca), že sme sa všetci dohodli, že aj keď síce značku nemáme, isto ideme správne a musíme dôjsť, kde potrebujeme. Keď už začali slabší jedinci upadať do kómy z dehydratácie, uchýlili sme sa "do stínu lesa". Keďže ohnivú vodu nám musel po ceste niekto ukradnúť, šli sme spať veľmi skoro, ale myslím, že so zaspávaním nemal problém nikto.

" Ráno bylo stejný, nesváteční..." V krásnom počasí sme sa vybrali ďalej. Keď sme v diaľke uvideli Muráňsky hrad,

uvedomili sme si, že sme trošku odbořili od vytýčenej trasy. Dorazili sme k akejsi chate, kde

nám milý pán povedal, že tadiať vlastne nemáme čo chodiť a že to nie je smer na Tisovec a keď aj áno, že na značku iste netrafíme a že radšej máme ísť smerom do Muráňa. Tak sme dali na jeho slová (Kid potom trochu nadával, pretože nás vraj od green značky delila už len nejaká chvíľka) a v pohodičke, po peknej lesnej cestičke sme sa vybrali tam, kde sme vander začali. V prvých potravinách bola zastávka, doplnenie zásob a už sme šli do autobusu do Tisovca. Tam sme už boli pekne hladní, tak sme si dopriali pizzu v miestne pizzerke a nejaké tie nevyhnutné tekutiny. Zase na autobus, tentoraz do Brezna. Brezno sa nám zdalo dosť rozťahané, teplé, železničná stanica úplne inde ako autobusová, ale musím na ospravedlnenie poznamenať, že aj tam majú pivo. Dlho sme sa nezdržali a vlakom sme došli do Chvatimechu. Už sa začalo stmievať, tak sme zaskočili na jedno a zatiaľ Kepo s Kiďákom sa boli poobzerať po okolí, kde by sa dalo prespať. Našli sme si fleka hneď na kraji lesa, Chvatimech rozložený v doline, ako na dlani.

Vstali sme zavčasu, plní elánu sme sa dotrepali na nástupište čiernohronskej železnice. Cena nás dosť prekvapila, ale

po návrhu "tety štikmajsterky", že sa dohodneme, sme si zakúpili lístky Chvatimech - čierny Balog - Vydrovo a späť. No neviem, možno to bude len moj subjektívny názor, ale vzhľadom na stav vláčikov, prípadne aj okolia (počas cesty čumíte ľuďom miestami priamo do taniera, alebo prechádzate cez nádvorie schátranej továrne...) a dĺžky trate je ta cena veľmi prehnaná. A hlavne pre nás, Vraňarov, keďže my máme s čím porovnávať. Zase na ospravedlnenie - majú plechovkové pivo. Po návrate do Chvatimechu, zase vzhľadom na pokročilý čas, nám nezostávalo nič iné, len sa vrátiť na flek z predošlej noci. Niektorí jedinci sa ešte stihli okúpať v Hrone, spolu s niekoľkými domácimi Rómskymi obyvateľmi.

Spiatočná cesta do Brezna, nejaké to pivko pri čakaní na autobus do Popradu, jazda so šoférom samovrahom, pivko,

cesta vlakom do Lipťáku, pivko, mestská doprava k Aquaparku a Westernovému mesteľku. Vzhľadom na pokročilú hodinu sme sa rozhodli vykúpať v Liptovskej Mare a nájsť si niekde pri nej flek na prespanie. Večer okolo deviatej sa Kiďák, Zuzka, Našta a Peťo rozhodli ísť otestovať nočný život do mestečka. Zvyšok osadenstva strážil deti pri darčeku od kmeľa Bororo. Keď sa odtiaľ vrátili, ostatní už tvrdo spali, vraj bola perfiš "action", čo v podstate potvrdila aj Naština malá ranná "nevoľnosť" (pre tých, čo nerozumejú - ryhala jak šviša), ktorá mala za následok, že s nami hneď ráno nemohla ísť do mestečka, ešte si musela nejakú tú hodinku odpočinúť.

Mestečko je fakt na úrovni, síce čistá komercia, ale myslím, že vyčítať sa mu nemá čo. Bavili sme sa, Jurko s Dominikom

-"Provianťákom" narukovali do armády, deti sa fotili s (z)dravými vtákmi, previezli sa vláčikom, pozreli sme si divadelné predstavenie... A vlastne, stále bolo na čo pozerať... A hlavne sme mali pivko. Popoludní sme šli do Lipťáku a vlakom smer Košice. Kiďákovci a Kepovci sa rozhodli vystúpiť v Margecanoch, že ešte jednu noc prespia na Ružíne. Prešli sa do Roľovej, no, tu žiaľ už bolo Zuzke zle, mala horúčku a tak sa všetci radšej rozhodli ísť po pive večerným vlakom do Košíc.

No, čo už na záver dodať, domov sme sa všetci dovalili unavení, ale rozhodne spokojní s pekne stráveným týždňom.

Takže, znova nabudúce, kamaráti!
Ahoj!