OSAdníci - nielen o trampingu - Ružínsky kras v máji

Ako inokedy, stretli sme sa na Košickej stanici chvíľu pred odchodom vlaku. Horúčava ako niekde v trópoch nás okamžite prinútila spraviť si zásoby niečoho chladeného na cestu. Kiďákovci pristúpili v Kysaku a tak sme si mohli v plnej zostave vychutnať cestu prilepení ku koženkovým sedačkám.

Po prvej noci

Vypadli sme z vlaku na zastávke Ružín, počkali kým vlak zmizne v diaľke a pomalým krokom, skratkou z kopca sme smerovali smerom k salašu. Po pravej strane sme si na moste obzreli spomienkové kytice. To tu pred zhruba dvoma rokmi auto plné mladých ľudí spadlo z mosta do Ružína.
Vraj sa na to prišlo až po pár dňoch. šlapeme na Gálovú

Popri salaši a nejakých nových stavbách po pravej strane sme sa dotiahli do tieňa stromov, kde sme dopili pivko, pokiaľ bolo ešte ako - tak chladené. Pomaly sme sa vybrali roklinou Malého Ružínka, hľadajúc pohľadmi miesto, kde by sme mohli zaľahnúť. V daných miestach je to dosť problematické, nakoľko sa svahy dvíhajú po oboch stranách rokliny.
Začalo sa zvečerievať, keď sme si všimli peknú rovinku neďaleko cesty, blízo potoka. Všetkým nám padla vhod a tak sme bez váhania postavili "bejváky", dokonca narýchlo lavičky okolo ohňa. S drevom v týchto končinách rozhodne nie je problém.

Prvé šli spať deti s Naštou, potom Vrabec, po dlhšom odolávaní Zuzka a niekedy po polnoci Kiďák s Kepom, ktorých zdržali pri ohni rozhovory týkajúce sa tém od vzniku života až po vysypávanie smetí v afrických slumoch.

Bujná
príroda

Ráno nás vítalo slniečko, dobré raňajky (konkrétne my sme mali praženicu), balenie a znovunaskočenie na chodník. Nakoľko deti už boli nedočkavé, Kiďák ich vzal dopredu, že sa potom stretneme.
No stretli sme sa už poobede (toč myslené ironicky). Vybrali sme sa za ním pár minút, ale on už zmizol niekde v nenávratne. Nakoľko čítal v jednom návode, ako sa dostať k jaskyniam, pri tabuli Vozárska odbočil z chodníka a mysliac si, že my cestu poznáme takisto, nenapadlo ho nechať nám na odbočke nejakú spojku. My zase, nakoľko poznáme jeho zmýšľanie, sme sa hnali dopredu a dopredu a dopredu, že ho snáď dostihneme, až sme odrazu boli na Gálovej. Tu sme už vedeli, že sme jaskyne dávno prešli, tak nám nezostalo nič iné, len na neho i s deň mi čakať. Zuzka to po čase nevydržala (podľa mňa skôr preto, lebo nám došli tekutiny) a vybrala sa im oproti. My sme už pomaly začali oplakávať svojich potomkov, keď sa v diaľke zjavili. Predpokladám, že ich musela Zuzka zachrániť pred istou smrťou.
Deti boli nadšené z jaskýň a my ostatní sme sa dohodli, že k nim vybehneme niekedy v zime na jednu noc.
Cestou

Tak sme z Gálovej pokračovali cez Priehyb pod Sivcom, na Siveckých lúkach sme nabrali vodu a spustili sme sa do údolia Opátky. Rozhodli sme sa, že nebudeme šliapať asfaltku smerom na Folkmár, ale že sa vyvezieme ku Krížu autobusom. Zistili sme spoj a čakanie naň sme si krátili popíjaním "chladeného". A deti cmúľaním a lízaním chladeného.
Po chvíli jazdy v dusnej škatuli sme vypadli pri Kríži na čerstvý vzduch a bez otáľania sa valili do cieľa lesa. Rozhodli sme sa zbehnúť na flek Poranené koleno, pre nás inak známy i ako Maťov.
Usalašili sme sa, poumývali (deti s Kiďom a Zuzkou sa i okúpali), navarili poživeň a vychutnávali si krásy trampského života. Z neďalekého zrubu nás k večeru navštívila kamarátka Miša s dcérou Veronikou. Pokecali sme a zabávali sa na prichádzajúcej búrke, ktorá sa točila po okolí. Nakoniec ani nedorazila.

Skala

Ráno sme vstávali skôr, nakoľko chceli Kiďákovci stihnúť poludňajší vlak z Margecian. Zastavili sme sa na zrube, aby sme opätovali návštevu a pozdravili kamarátov. Všetci, až na jedného ešte spali, tak sme im aspoň vypili vodu.

Zo
skaly

Zastavili sme sa na Ružínskej skale a zbehli do údolia.
Zase kúpeľ v Ružíne a cesta po pobreží, cez Naštin obľúbený prechod železničným mostom až do Margecian, kde nás už očakával teplý letný dáždik.

deti

Zastávka pod Orechom, nejaké zákusky z lahôdok a naskakovanie do vlaku. Akurát včas, lebo sa spustili krásne letné (i keď v máji) búrky.
Rozlúčka vo vlaku a zase každý svojou cestou.

Ahoj, nabudúce!

Mapa nášho túlania k nazretiu.

P.S. Popoludní mi volal Dědek z Margecian, že sú na prechádzke na Skale, škoda, že sa neozval skôr, boli by sme sa v Margecanoch stretli....