Je skoro ráno,
nedeľa,
11.02.2007. Kepo, Kiďo a Palyno vstávajú zo svojich vyhriatych
postieľok a ich
prvé kroky smerujú namiesto do kostola na Košickú
železničnú
stanicu.
Vlak na Spišské Tomášovce vyráža o 7.19,
ale
pred nástupom,
Kepko ako skúsený cestovateľ kúpi nejaké to pivo.
Kiďák
pristupuje v
Ťahanovciach a cesta sa odvíja veľmi rýchlo v
družnom
rozhovore troch
OSAdníkov. Spišské Tomášovce dosiahnu za
pár hltov z
pollitrovky
Slovenského Umu.
Táto pokojná dedinka
na Spiši
ešte spí svoji
nedeľným spánkom, keď títo traja
statoční a „
Umní“ šuhaji hľadajú
nejaké zariadenie rýchleho
pohostenia. Ich
nádeje a túžby však spadajú do
kategórie
science-fiction a tak ich ďalšie
kroky smerujú do rekreačnej oblasti
Čingov, kde sa scenár z
pohostinstvom opakuje. toľko sa rozpráva o
príznačnej Slovenskej
pohostinnosti, ale títo traja bádatelia prišli k
zaujímavému záveru, ktorý
hovorí, že v nedeľu doobeda na Slovensku
pohostinnosť
ani otvorené
pohostinstvo nehľadaj.
Je 9.30 a Kepo,
Palyno a Kiďo stoja
pred
poslednou reštauráciou smerom do národného
parku a z ovisnutými tvárami
čítajú nápis „nedeľa od 10.00“
. A tak padne rozhodnutie, že po
malých prípravách (nasadenie štucní,
uvoľnenie močových ciest atď.) sa
vydajú
na cestu smerom pod
Tomašovský výhľad. čo však čert nechce,
horeuvedené
prípravy zaberú
presne 30 minút a dvere reštaurácie sa zrazu
spriechodnia.
Chlapci
samozrejme nezaváhajú a jednomyseľne schvália jeden
drink pred vstupom
do divočiny. Veď si to po tých všetkých útrapách s
cestovaním,
nepohostinným
prostredím a prípravami naozaj zaslúžia.
Konečne po dvoch kolách pravého
Kubánskeho
rumu a pravého českého piva
sa naši cestovatelia ocitajú v
povznesenej nálade
na chodníku
bielozeleného Slovenského raja a pod jeho
sivastou oblohou. Zospodu
zamávajú Tomašovskému výhľadu a pustia sa
Bielym potokom
do útrob
jedinečného výtvoru matky prírody. Veselé
momenty zažívajú pri
prechode po
drevených polozamrznutých a vlhkých
stúpačkách, kde sa
ukazuje sila zemskej
príťažlivosti a sofistikovanosť
Kepovej slovnej
zásoby.
Na odbožke na Sokoliu dolinu si
naši junáci dali skorý ľahký obed a pokračovali na najvyšší vodopád v
raji,
ktorý sa volá Závojový a meria 75 m. Sneh a ľad sa
vyskytoval
pomerne
hojne i keď očividne prehrával svoj súboj s odmäkom
a nezvyčajne
teplým a
príjemným počasím. Priezračné potoky i napriek
masívne topiacemu
sa snehu a
ľadu trpeli akútnym nedostatkom vody. Na
druhej strane, naši
trampíkovia, dobre
znalí vecí i prírodných
zákonitostí, dodržiavali svoj
spitný režim a pravidelne
dopĺňali
tekutiny, i keď ich pravá chvíľa mala
ešte len prísť.
Takže
prechod Sokoliou dolinou a jej
úchvatnými rebríkmi a mostíkmi
prebehol
hladko a Palyno, Kiďák a Kepo
dorazili na záver svojho prvého
dňa k cieľu
svojej cesty k Biskupským
chyžkám. Tábor rozbili
ešte za svetla pričom
deň ba práce vyplynula
akosi z osobitosti
jednotlivých hôrnych chlapcov. Kepo,
zarytý to fajčiar,
sa postaral o
oheň bez toho, aby spôsobil všeobecné
ohrozenie obyvateľstva
lesným
požiarom. Kiďák, starý známy trampský poctivec,
zabezpečil strechu
nad
hlavou a vybudoval nádherné a zároveťútulne obydlie
značky Hanah.
Palyno, známy to leňoško, mal na starosti pohodlie a vybudoval
vetvičkové
lože vhodné aj pre niektoré známe Slovenské povoľnice.
Večer
pokračoval podľa tradičných zvyklostí a zahŕňal prípravu
večere a varenie
čaju
s rumom sprevádzaných všeobecnou spoločenskou
konverzáciou. Kepove
kulinárske
schopnosti vynikli pri príprave jeho
vysoko náročného a
delikátneho menu, kde
sa zlúčil apetizér, predjedlo,
hlavný chod a dezert
do jedného unikátneho a
vysoko sofistikovaného
chodu – rohlíka s
maslom a salámou baleného v
bielej servítka s
decentnou jemnou potlačou. čo
sa týka nápojového menu, tam sa
ukázala
Kepova skromnosť aj napriek jeho
vycibrenej Francúzskej výchove v
ťažkých podmienkach Košickej Kalvárie, a
namiesto Portského pil so
svojimi
partnermi snehový čaj s umom, ktorý k
spokojnosti oboch
zvyšných členov tejto
skupinky dochutil skvelým pomerom
citrónovej
šťavy.S ustupujúcim dňom a
pribúdajúcim obsahom umu v krvi našich
gurmánov zvyšovala sa aj kvalita a obsah
ich diskusie a dostala možnosť
vyniknúť aj ostrosť a prenikavosť ich myslenia.
Som absolútne
presvedčený, že redaktori diskusnej relácie „O päť
minút
dvanásť“, „Na telo“ a „Sito“ by po vypočutí
tejto rozpravy o vnútropolitických otázkach SR okamžite podali výpoveď
a
dali
sa na profesionálny tramping. Nosnou témou tohto výnimočného
večera sa
však
stala otázka svetového porno priemyslu, kde sa všetci
traja účastníci
blysli
svojimi hlbokými znalosťami v danej tematike.
Palyno prispel k tejto
kvalitnej
téme kvalitnou Írskou whisky, ktorá
ešte viac pozdvihla už aj tak
nebezpečne
vysokú úroveň tejto
konferencie skoro až svetového významu.
Takýto
vyčerpávajúci večer
prinútil Kepa ako prvého, aby sa porúčal, avšak
jeho mozog
aj po
prepnutí do režim „stand by“ pokračoval v
diskusii o porno
priemysle vlhkými snami v jeho spacáku. V krátkom slede sa
k nemu
pripojili aj
Palyno s Kiďákom. Na nočnej oblohe zatiaľ krásne
svietilo
milióny hviezd, ale
nebojím sa povedať, že v ten večer boli
najžiarivejšími hviezdami naši traja
OSAdníci.
Ráno ich privítalo
zubatým slniečkom,
ktoré ohlasovalo príchod krásneho dňa. Modrá obloha
v kontraste so zelenou
farbou ihličnanov a ružovou farbou ibalginu
vytvárala umelecký obraz hodný
Da
Vinciho či Goyu. Po raňajkách v
nenásilnej atmosfére sa naši rečníci
vydávajú
po Glackej ceste
smerom na Suchú Belú. V protismere
vychutnávajú
slnečý deň a
lezenie po tzv. „nechutných“
rebríkoch a stúpačkách.
Suchá Belá je asi
najznámejšia a snáď aj
najpôvabnejšia roklina Slovenského raja s
najkrajším systémom
tiesůav a
vodopádov a s unikátnym skalným oknom a
je sprístupnená dlhou
spleťou rebríkov.
Podlesok naši vandráci
dosahujú okolo poludnia,
ale svoj neuhasiteľný
smäd tíšia až v
populárnej piatej cenovej skupine v
Hrabušiciach,
prekvapivo
preplnenej na pravé poludnie pracovného
dňa. Niektorí ľudia majú
naozaj
úžasné zamestnanie.
Vlak z Vydrníka
o 13.48 odváža Kiďa, Palyna a
Kepa späť do reality všedných pracovných dní
a mestského života. Smútok
však
nahradzuje ich skvelý nápad o založení
exkluzívnej ženskej
trampskej osady s
názvom T.O. Suky.
Preto je tu pre všetky čitatečky nasledujúci oznam:
-
nábor do tejto osady
sa uskutoční v byte Kepa stále, keď bude
jeho
partnerka na Orave alebo v byte
Kiďáka, keď bude jeho manželka
odcestovaná so svojim športovým družstvom mimo
Košíc
-
hlásiť sa môžu štíhle a plnoštíhle dievčatá vo veku od 16 do
21 rokov (nad
21
rokov majú špeciálnu výnimku len Salma Hayek, Jennifer
Lopez, Angelina
Jolie a
Mahulena Bočanová)
-
členovia Hornej komory náborovej komisie sú
Kepo, Kiďák a
Palyno
-
členovia Dolnej komory náborovej komisie sú zvyšný
mužský
členovia T.O.
OSA
-
dievčatá, ktoré majú záujem a spĺňajú tieto
podmienky môžu
zasieať svoje
prihlášky spolu s fotkami, prípadne aj krátkym
videom,
ktoré odhalí ich
charakter na email:
prvytrampskynabor@osadnici.com
Môžete si
pozrieť aj
fotografie z vandru