| Tvoja zložka ( upload/ ) neexistuje. Choď TU a vytvor si svoj ukladací adresár! |
|
|
 |
Ako som po Indicky, varila. |
 |
Publikované: Streda, 29.03. 2006 - 23:22:50 Od: najumi
|
  Sobotná
noc,
mm...viem si ju teda predstaviš aj ináč a lepšie, pri ohni, s
kamarátmi
okolo,
v družnej debate, ale ja som sedela v izbe, za
počítačom, Jurko
pokojne snil,
svoje detské sny, tichuťko mi spievala
Lucka Vondráčkova, Osa
bola prázdna, tak
zatúlala, som sa na Pokec.
Viac-menej, poháňaná túžbou,
troška poučahovať si,
z ľudí, respektíve
pre mňa,
z divných
chlapov...viem poľutovania
hodné....no, kto je
bez viny, nech až
potom,
hodí do mňa kameňom. Pri
vyhotovovaní,
fiktívneho profilu, zaváhala som,
len pri jednej rubrike, a
to, akú
svetovú kuchyňu, obľubujem...nevediac,
čo
zaškrtnúť, pretože
nepatrím, medzi práve, vychytené kuchárky. Jedlo
pre mňa
znamená,
skôr
nutnosť, nevychutnávam ho, jem, aby som
nezahynula, absolútne
nepotrebujem,
všakovaké, gurmánske dobrôtky.
Varenie...čo
to je?, pre niekoho
relax, či príjemná nutnosť,
primárna potreba,
spestrenie dňa, či dokonca
radosť,
no pre mňa je,
vždy, istým
druhom, dobrodružstva, lebo nikdy neviem,
čo ma na
konci,
čaká.
Dumajúc akú, svetovú kuchyňu zaškrtnúť, napadlo ma,
že navštíviš
Indiu, by bolo úžasné, túžim po tom, tak som ju, zaškrtla. čo
sa
týka
jedla,
napadli ma akurát, tak nejaké placky, vyrobené na kameni, z
múky
a vody, ale aj
to, som si nebola istá, či ich skutočne, v
Indii robia.
Na pokeci, som nečakala,
ani pät minút, už ma
prekvapil, NARVAL, tak si
hovoril, ten na druhej strane,
"Vraj
čo mi najviac chutí, z
Indickej
kuchyne". Rozmýšľajúc ako divá,
nič ma nenapadlo, vyšla
som s farbou
von, samozrejme ma
sprznil...
“ľudia
si
povymýšľajú kadečo,
len aby
boli zaujímavý...“, no, čo ho budem
zasväcovať, do umenia,
mojej kuchyne...asi by to nepochopil... Tá
otázka ma
zaskočila a
vzbudila
u mňa zvedavosť, čo sa vlastne v Indii
varí, cez google
našla som stránku
„Indická kuchyňa“. Medzi
základne
koreniny,
patrila kurkuma...a
naša, milá škorica škoricová.
Osvietilo ma, veď ja som
prenikla, do tajov
Indickej kuchyne, hádam
už
rok predtým, ako som tvorila, ten
profil.
Jedno nedeľné
ráno,
prepadla ma, čo sa mi tak často nestáva,
obrovitánska chuť,
do varenia,
nič mi v tom nebránilo...panovala u nás,
nedeľná
pohodička a tak ako
dokážem vychutnávať, čokoľvek iné, vžila som sa,
do role
Kuchárkyužasnej. Základom dobrého obeda je polievka, nič
komplikované...nahádzať, zeleninu, odrezky mäsa, voda, korenie a
varí
sa to
samo...Druhý chod, malo byť stroganov...umyté kuracie
prsičká,
som
naporciovala
a napacovala s cibuľkou, korením,
horčicou, postavila
ryžu.
Deťúrence, sa
tešili, často
nesrším entuziazmom, do
varenia a
Miška vie, že ak som ním
obdarená,
tak vždy, niečo dobré
ukuchtím. Mäsko
prskalo, púšťalo lahodnú,
voňavú šťavu, ja spokojná
Kucharkaužasna,
potešila sa keď, zazvonil
telefón,
volala Erika, no čo,
varenie obzvlášť
neprekáža, pokeckať
si s dobrou kámoškou.
V jednej
ruke mobil, v druhej
varecha...krása,
preberajúc vážne témy, zacítila
som podľa vône, že chýba
tomu
poper, troška mi trhlo rukou a nasypala
ho viac,
ako bol úmysel.
Mrzelo ma, že snáď to bude pikantnejšie, ale
Miška prejavila
nadšenie,
pretože koreniny jej zakaždým, v mojom jedle,
chýbajú.
Prebrali sme s
Erikou, všetky témy, čo sa prebrať
dali,
mala totiž voľných, sto minút a
ani
zďaleka, sme všetko
neprerozprávali. Uhorkový šalát, si tiež žiada,
čierne
korenie...prehrabávajúc celú kuchyňu, nevediac či mi šibe, alebo nie,
kde to
korenie, čo vysypala hojne do hrnca, som dala. Nedalo mi to,
napadlo ma, čo som
to potom, do hrnca sypala...nezvyknem, z
nejakého
mne,
neznámeho dôvodu,
ochutnávať jedlo, počas varenia, no
túžba po
poznaní,
zvíťazila. Sladkastý
kúsok mäska, chutil za
škoricou...chcelo
sa mi plakať,
stroganov, zase raz
nevyšiel a čo
budú jesť, tie moje
tešiace sa chúďatá.
No, premohla som slzy
sklamania, urputne mlčala,
snáď si deti nič nevšimnú,
naložila
obidvom plný
tanier a len čakala,
ako zareagujú.
S
chuťou,
sa do toho pustili, ja som nejak
nemohla, akosi ma prešla chuť, ku
podivu, mizlo to z tanierov. Pri
blaženom
pohľade na ne, radostná
ako im to
chutí, len tak podotkla som,
vraj mäso, je
exoticky
dochutené, škoricou,
...Či si to náhodou
nevšimli. Tiež ich prešla
chuť...skončilo to celé, nie
tak poeticky,
ako to začalo...v
záchodovej
mise
Vtedy predbehla
som, vlastné
vedomie, či
ne vedomie, netušiac o čom
tá, Indická kuchyňa, je
a ja ju
už dávno,
vášnivo praktizovala, ešte aj na
dečoch, no taký malý
detail,
že
nechutila nikomu, dokonca ani mne. Paradox, či
smiešna náhoda,
že
rok nato rozmýšľam, pri tvorbe môjho, zaujímavého profilu,
ako rada, by
som ochutnala, takú tajomnom opradenú, Indickú kuchyňu.
|
|
| |
Priemerné hodnotenie: 1
Hlasov: 1
|
|
|
Súvisiaca téma
 |
Re: Ako som po Indicky, varila. (Hodnotenie: 1)
Od: kepo - Štvrtok, 30.03. 2006 - 08:10:24
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://osadnici.com | Pekny pribeh, pozname, ;-). Len tie ciarky by si nemusela davat skoro za kazdym slovom, mojo ;-). Nemalo by to byt asi tak?:
" Viac-menej, pohá?aná túžbou troška poučahovať si z ľudí, respektíve pre mňa z divných chlapov... Viem, počutovania hodné... No, kto je bez viny, nech až potom hodí do mňa kameňom. Pri vyhotovovaní fiktívneho profilu som zaváhala len pri jednej rubrike, a to, akú svetovú kuchy?u ob?ubujem... Nevediac, čo zaškrtnúť, pretože nepatrím medzi práve vychytené kuchárky. Jedlo pre mňa znamená skôr nutnosť, nevychutnávam ho, jem, aby som nezahynula, absolútne nepotrebujem všakovaké gurmánske dobrôtky. Varenie...čo to je ? Pre niekoho relax, či príjemná nutnosť, primárna potreba, spestrenie dňa, či dokonca radosť, no pre mňa je vždy istým druhom dobrodružstva, lebo nikdy neviem, čo ma na konci čaká. Dumajúc, akú svetovú kuchy?u zaškrtnúť, napadlo ma, že navštíviš Indiu by bolo úžasné, túžim po tom, tak som ju zaškrtla. "
Ja len pre podpichnutie - naviac 22 ! ?iarok v tomto malom odseku ... Mozno aj nadpis by mal byt " Ako som varila po indicky "... Ale aj takyto svojsky styl je zaujimavy. |
|
|
